Zviera sily

Za hranicami súčasného materiálneho sveta leží svet vnútorných síl, potenciálu, energií, a duchov , ktorí nás môžu viesť a pomáhať nám.

Sme tu tisícky rokov a pred dávnymi časmi nás učili zvieratá samé. Táto viera vývoja chápania zvierat je prvotná. Vďaka pozorovaniu živočíšnej ríše sa prví ľudia učili mnohým spôsobom, ako nájsť potravu, ktoré plody môžu bezpečne jesť a ktoré zvieratá loviť. Tieto informácie potom triedili a predávali ďalším generáciám v príbehoch, legendách, kultoch. V tradícii natívnych amerických obyvateľov sa hovorí o tom, že človek je obdarený rovnakou duchovnou podstatou ako zviera. Podľa nej sa v dávnych časoch nedal človek od zvierat rozoznať ani fyzicky. Než sa ich podoba odlíšila, mohol sa každý tvor podľa potreby meniť z človeka na zviera a naopak.

História úcty k zvieratám je veľmi stará, tak ako ľudstvo samo. Zvieratá ako stelesnenie špecifickej sily, boli uctievané  pre svoje mimoriadne vlastnosti a ľudia na nich pozerali ako na stvorenia zasvätené bohom. Legendy mnohých kmeňov hovoria o tom, že ich predkovia vystúpili na pevninu z mora a svoju zvieraciu masku zamenili za ľudskú.

Zvieratá sily predstavujú v živote prírodných, natívnych, domorodých kultúr významnú úlohu. Sú považované za vyššie duchovné sily... indiáni sú presvedčení, že ľudia a zvieratá sú príbuzní – okrídlení, štvornohí... MYTAKUJE OIASIN/. V rôznych mýtoch a legendách sú zvieratá popisované ako ľudské bytosti s fyzickými telom, považované za niečo viac ako je človek. Kôň je rýchlejší, Bizón a medveď silnejší, Orol vie lietať a vidí z veľkej výšky svoju korisť. 

Trvalý kontakt so zvieraťom – ochrancom - nie je vlastný len domorodým indiánom ale úplne každému bez rozdielu . My všetci máme svoj totem, svoje silové zviera. Chráni nás, dáva nám silu a energiu. Sprevádza nás po celý život. Od nášho narodenia až po smrť.  

Od malička sme priťahovaní silou totemu našich zvierat. Ako deti ich často kreslíme, vyberáme si ich podvedome medzi množstvom plyšových hračiek, a tak máme doma slona v rôznych podobách a veľkostiach, mačku či sovu, tigra alebo koňa...Nosíme ich na tričkách, po vreckách pre šťastie. Ich obrázkom ozdobujeme mobil, tašku, panel auta....slúžia nám ako talizman. Podvedome sa takto napájame na duchovnú silu zvierat, je to zdroj energie z ktorého sa nabíjame a často si to ani neuvedomujeme. Zvieratá sily nám pomáhajú v ťažkých situáciách. Starajú sa, aby náš vnútorný oheň nevyhasol a sú súčasťou našich samo-liečiteľských síl. Ich prostredníctvom komunikujeme s duchovným svetom. 

Od nepamäti existovali v rôznych kultúrach ľudia, ktorí bežne komunikovali so silovými zvieratami . Všeobecne nazývanými Šaman. Zviera sily je pre šamana predstavuje osobného strážcu, sprievodcu, ochrancu, radcu, partnera a spoločníka.

Totemové, ochranné, silové či kultové zvieratá boli , sú a budú uctievané práve preto, že majú tú schopnosť byť pre nás mostom medzi týmito dvoma svetmi. Sú a budú našimi spoločníkmi, ochrancami počas života a aj potom.

Odkaz Franka Black Elka – vnuka svätého lakotského šamana Black Elka, strážcu posvätnej fajky a pôvodnej múdrosti červeného muža: " Verím, že ako ľudské bytosti sme na dolnom konci zvieracieho reťazca, nie na jeho vrchole, ako nás to učili. Objavili sme sa tu až za dlhý čas po iných živočíšnych druhoch. Keď sme sem prišli museli sme sa učiť ako prežiť. Otázka teda znie od koho a z čoho sme sa učili? Nebolo to od iných ľudských bytostí, bolo to od iných zdrojov života. Život ktorý tu existoval, fungoval dokonale to čo tu malo byť tu už bolo. Najvyššia bytosť mala s nami určité poslanie. Boli sme stvorení ako poslední a zároveň ako najslabší. A všetko sme sa museli učiť od zvierat. Museli sme sa učiť ako zháňať potravu, čo jesť , čo nejesť. Museli sme vytvoriť štruktúru rodiny a jedným z životne dôležitých prvkov sa stala komunikácia.

Prostredníctvom ceremónií sme sa učili komunikovať so zvieratami. Našli sme rady a ochranu a ďakovali sme za to. Učili sme sa, že každé zviera má svojho ducha a vnútornú silu. Každý z týchto duchov mal svoje poslanie a dával určitým ľuďom svoju vnútornú silu, takže tí potom mohli pomáhať iným. S pomocou duchov zvieraťa vnútornej sily sme boli schopní dosiahnuť rovnováhy medzi vlastnou bytosťou a duchovnom. Na to sme nikdy nezabudli a tiež na naše ceremónie. Čo sa bohužiaľ stratilo, je mnoho našich ľudí, ktorí vlastnili túto vnútornú silu. Ale ich počet v dnešnej dobe rastie, pretože sú dôležitý pre naše prežitie. Vstúpili sme do kritického obdobia, kedy musíme pomáhať nie len sami sebe, ale musíme sa podeliť o svoje znalosti , aby mohli prežiť ostatní.!!!! 

Modlím sa za všetkých z nás, aby sa dozvedeli o vnútornej sile duchov zvierat , o sile prírody a Marky Zeme. Spoločne môžeme vytvoriť budúcnosť pre ďalšie generácie a pre tých , ktorí prežijú...Howgh.